Zákon upravuje slovenské pravidlá pre riešenie krízových situácií bánk, aby zodpovedali aktualizovaným európskym smerniciam. Hlavnou zmenou je spresňovanie výpočtu takzvanej minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky (MREL) – teda „záchranného vankúša", ktorý musia mať banky vopred pripravený, aby sa v prípade krachu mohli zachrániť z vlastných zdrojov a nie z daní. Pre globálne systémovo významné banky (G-SII) so zložitou skupinovou štruktúrou sa zavádza pravidlo, že celkový súčet ich skutočných záchranných vankúšov nesmie byť nižší, než keby celú skupinu zachraňoval jediný subjekt – tým sa predchádza situácii, keď by si rôzne časti skupiny „rozkrájali" vankúš pod únosnú mieru. Banky, ktoré sú v plánoch krízového riadenia určené priamo na likvidáciu (tzv. likvidačné subjekty), už v bežných prípadoch nebudú musieť plniť osobitnú MREL požiadavku, čo znižuje zbytočnú administratívnu záťaž; výnimku môže udeliť Rada pre riešenie krízových situácií, ak si to vyžaduje stabilita trhu. Minimálna suma, za ktorú môžu banky predávať tzv. oprávnené záväzky (špeciálne dlhopisy určené na absorpciu strát) bežným (neprofesionálnym) klientom, sa zvyšuje z 10 000 eur na 30 000 eur – cieľom je chrániť drobných investorov pred kúpou nástrojov, ktoré môžu byť v krízovej situácii odpísané. Zákon tiež opravuje viacero technických nedostatkov a nesprávnych odkazov, na ktoré upozornila Európska komisia pri kontrole doterajšej transpozície. Zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2025.