Zákon spresňuje pravidlá ochrany oznamovateľov (whistleblowerov) s cieľom zabrániť zneužívaniu tohto statusu. Po novom musí mať oznámenie jasný vecný súvis s činnosťou zamestnávateľa oznamovateľa – nestačí oznamovať akúkoľvek protispoločenskú činnosť, musí sa týkať konkrétne osoby, s ktorou je oznamovateľ v pracovnom vzťahu alebo v kontakte cez prácu. Výslovne sa zakazuje zneužitie práva podať oznámenie – takéto zneužitie nepožíva právnu ochranu. Zavádza sa právo zamestnávateľa do 15 dní požiadať generálneho prokurátora (v trestnom konaní) alebo nadriadený správny orgán (v konaní o správnom delikte) o preskúmanie rozhodnutia o udelení ochrany oznamovateľovi. Ak podmienky neboli splnené, ochrana sa zruší. Doteraz mal takúto možnosť preskúmania len sám oznamovateľ (pri zamietnutí ochrany), nie zamestnávateľ. Rozhodnutia generálneho prokurátora a nadriadeného správneho orgánu v tejto veci nie sú preskúmateľné súdom. Príslušníci Policajného zboru sa vylučujú spod väčšiny ustanovení zákona o ochrane oznamovateľov – podobne ako je to už pri Slovenskej informačnej službe, Vojenskom spravodajstve a Národnom bezpečnostnom úrade. Ochrana všetkých policajtov, ktorí mali status chráneného oznamovateľa pred účinnosťou zákona, zaniká dňom jeho vyhlásenia. Prechodné ustanovenia umožňujú zamestnávateľom do 15 dní od nadobudnutia účinnosti zákona požiadať o preskúmanie aj tých ochranných statusov, ktoré boli udelené pred účinnosťou zákona. Zachovaná zostane len ochrana, ktorá spĺňa nové, prísnejšie podmienky. Zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov.