V areáloch slovenských letísk sa nachádzajú pozemky, ktoré nie sú vo vlastníctve štátu ani letiskových spoločností, no sú nevyhnutné na bezpečnú prevádzku letísk. Európska komisia odmietla priame poskytnutie verejných prostriedkov letiskovým spoločnostiam na odkup týchto pozemkov a ako jediné akceptovateľné riešenie presadila model, kde tieto pozemky vykúpi štát a následne ich prenajme letiskovej spoločnosti za trhové nájomné. Zákon preto oprávňuje Ministerstvo dopravy SR vykupovať takéto pozemky do vlastníctva štátu; ministerstvo pri tom môže konať aj prostredníctvom samotnej letiskovej spoločnosti na základe vzájomnej zmluvy. Vykúpené pozemky môže ministerstvo prenajať letiskovej spoločnosti, pričom nájomné musí zodpovedať trhovej cene v danom mieste a čase; letisková spoločnosť môže pozemok ďalej prenajať (podnájom) len s písomným súhlasom ministerstva. Na prenajatom pozemku možno stavať a prevádzkovať len letiskové stavby, zariadenia pozemnej obsluhy a bezpečnostné vybavenie letiska. Nájomná zmluva na prioritný infraštruktúrny majetok letiska môže trvať najviac 50 rokov; zmluvy do 30 rokov vyžadujú súhlas ministerstva, zmluvy nad 30 rokov vyžadujú súhlas vlády SR. Zákon tiež zavádza definíciu „malého letiska" (menej ako dva lety denne alebo lietadlá do 10 ton či 20 miest). Na nákup pozemkov je v štátnom rozpočte vyčlenených 6,5 milióna eur. Zákon nadobúda účinnosť 15. novembra 2024.