Zákon nahrádza starú právnu úpravu z roku 1999 a zavádza moderné pravidlá zodpovednosti za škody spôsobené vadnými výrobkami, pričom transponuje novú európsku smernicu z roku 2024. Kľúčovou zmenou je rozšírenie pojmu „výrobok" aj na softvér (vrátane aplikácií, operačných systémov a systémov umelej inteligencie), elektrinu, suroviny a digitálne výrobné súbory (napr. súbory pre 3D tlač). Výrobca zodpovedá za škodu automaticky – bez ohľadu na zavinenie – a to nielen v čase uvedenia výrobku na trh, ale aj neskôr, pokiaľ má výrobok pod svojou kontrolou (napr. prostredníctvom softvérových aktualizácií). Zodpovednosť nesú aj výrobcovia komponentov, dovozcovia, splnomocnení zástupcovia, poskytovatelia logistických služieb, distribútori a za určitých podmienok aj prevádzkovatelia online trhov. Náhrada škody sa vzťahuje na ujmu na zdraví (vrátane psychického), škodu na súkromnom majetku a zničenie či poškodenie súkromných dát; nevzťahuje sa na majetok používaný výlučne na podnikanie ani na samotný vadný výrobok. Zákon posilňuje postavenie poškodeného v súdnom konaní: súd môže uložiť žalovanému sprístupniť dôkazy, a ak ich odmietne poskytnúť, predpokladá sa vadnosť výrobku; ďalšie vyvrátiteľné domnienky uľahčujú dokazovanie aj v technicky zložitých prípadoch (napr. pri umelej inteligencii). Premlčacia lehota nároku je 3 roky od zistenia škody, vadnosti a totožnosti zodpovednej osoby; právo na náhradu škody zaniká po 10 rokoch od uvedenia výrobku na trh, resp. po 25 rokoch pri oneskorene sa prejavujúcich zdravotných škodách. Zákon nadobúda účinnosť 9. decembra 2026 a vzťahuje sa len na výrobky uvedené na trh od tohto dátumu.