Zákon rieši dlhodobý problém s neuzavretými a nezrekultivovanými skládkami odpadov, kvôli ktorému Slovensko prehralo spor na Súdnom dvore EÚ. Ak prevádzkovateľ skládky nesplní povinnosť ju uzavrieť a zrekultivovať, štát (cez ministerstvo životného prostredia) poverí touto úlohou špeciálnu organizáciu – náklady sa najprv uhrádzajú z finančnej rezervy, ktorú prevádzkovateľ povinne tvoril počas prevádzky skládky; ak táto nestačí, doplatí štát zo štátneho rozpočtu a peniaze potom vymáha od vinníka. Pred začatím prevádzky každej novej časti skládky musí prevádzkovateľ vopred zložiť rezervu vo výške aspoň 8 % odhadovaných nákladov na uzavretie (doteraz to bolo 5 %). Tieto finančné prostriedky rezervy sú chránené pred exekúciou. Zavádza sa povinný súhlas štátneho orgánu pri každej zmene prevádzkovateľa skládky: nový prevádzkovateľ musí preukázať finančnú stabilitu (žiadne dlhy, exekúcie ani konkurz), bezúhonnosť a aspoň 3 roky praxe v odpadovom hospodárstve (alebo príslušné vzdelanie s praxou) – cieľom je zabrániť špekulatívnym prevodom skládok na ekonomicky nespôsobilé firmy. Štatutárom a členom štatutárnych orgánov prevádzkovateľov, ktorým bola opakovane uložená pokuta za neplnenie povinností pri uzatváraní skládky, hrozí diskvalifikácia – zákaz pôsobenia v štatutárnych a dozorných orgánoch akejkoľvek firmy na 3 roky. Zákon tiež mení pomenovanie „program odpadového hospodárstva" na „plán odpadového hospodárstva", ruší krajské programy odpadového hospodárstva a zjednodušuje štruktúru národného plánu. Pre výrobcov elektroodpadu sa spresňujú pravidlá financovania zberu a spracovania fotovoltických panelov a ďalších elektrozariadení tak, aby nedochádzalo k retroaktívnemu ukladaniu nákladov za obdobia pred ich zahrnutím do európskej smernice. Zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2026.