Návrh zavádza osobnú finančnú zodpovednosť verejných funkcionárov (ministrov, starostov, predsedov a ďalších) za škody, ktoré spôsobia štátu alebo samospráve tým, že s verejnými prostriedkami či majetkom nakladajú nehospodárne, neefektívne alebo v rozpore so zákonom. Zodpovednosť vzniká nielen pri úmyselnom konaní, ale aj vtedy, ak funkcionár vedel, že môže spôsobiť škodu, no bez dostatočného dôvodu predpokladal, že sa tak nestane. Funkcionár sa zodpovednosti zbaví len vtedy, ak preukáže, že konal tak, ako mu priamo nariaďoval zákon alebo záväzné rozhodnutie. Ak na jednom rozhodnutí spolupracovalo viacero ľudí alebo kolektívny orgán, zodpovedajú tí, ktorí vykonali kľúčový právny úkon (napr. podpísali zmluvu), prípadne aj tí, ktorých predchádzajúci úkon bol jeho nevyhnutnou podmienkou. Nárok na náhradu škody uplatňuje z úradnej povinnosti generálny prokurátor, a to v mene štátu aj samosprávy. Ak má funkcionár uzatvorené poistenie zodpovednosti, generálny prokurátor musí najprv do 30 dní rokovať s poisťovňou; ak poisťovňa nárok do troch mesiacov nesplní čo i len sčasti, generálny prokurátor je povinný podať žalobu na súd. Na uplatnenie nároku sa vyžaduje právoplatné rozhodnutie príslušného kontrolného orgánu (napr. NKÚ alebo Úradu pre verejné obstarávanie) o porušení povinnosti; tieto orgány sú povinné takéto rozhodnutie bezodkladne zaslať generálnemu prokurátorovi. Premlčacia lehota je 10 rokov od porušenia povinnosti. Zákon sa vzťahuje len na pochybenia, ku ktorým dôjde po 1. januári 2025, kedy nadobudne účinnosť.