Návrh mení rokovací poriadok Národnej rady SR s cieľom skvalitniť legislatívny proces a obmedziť jeho zneužívanie. Kľúčové zmeny sú tieto: (1) Skrátené legislatívne konanie bude možné len pri mimoriadnych a vopred nepredvídateľných okolnostiach – vláda bude musieť podrobne zdôvodniť dôvody, pričom ústavnoprávny výbor bude vždy gestorským výborom pri posudzovaní takéhoto návrhu. (2) Ruší sa možnosť skracovať zákonné lehoty v bežnom legislatívnom procese – napríklad lehota 48 hodín medzi podaním pozmeňujúceho návrhu a hlasovaním o ňom, ako aj lehota 24 hodín medzi druhým a tretím čítaním po schválení pozmeňujúcich návrhov, sa stávajú pevnými a neskrátiteľnými pravidlami. (3) Pri tzv. prílepkoch (pozmeňujúce návrhy, ktoré menia nesúvisiace zákony) bude navrhovateľ musieť zdôvodniť vecnú súvislosť; v prípade pochybnosti rozhodne ústavnoprávny výbor. (4) K poslaneckým návrhom zákonov, ktoré postúpia do druhého čítania, sa zavádza pripomienkové konanie (podľa vzoru vládnych návrhov); lehota na prerokovanie poslaneckých návrhov vo výboroch sa predlžuje z 30 na 60 dní. (5) Pri predkladaní noviel zákonov bude povinnou prílohou informatívne konsolidované znenie novelizovaného zákona (alebo jeho dotknutých ustanovení) s vyznačenými zmenami. (6) Voľbám všetkých verejných funkcionárov volených v parlamente (napr. guvernér NBS, predseda NKÚ, verejný ochranca práv a ďalší) bude predchádzať povinné verejné vypočutie kandidátov vo výbore; materiály o kandidátoch sa budú zverejňovať najmenej 30 (pre NKÚ 45) dní vopred. (7) V Hodine otázok sa prvé dve otázky na premiéra vždy vyžrebujú spomedzi otázok opozičných poslancov; ministri budú povinní oznámiť svoju neprítomnosť s odôvodnením najneskôr 48 hodín vopred. (8) Kancelária NR SR dostáva úlohu chrániť poslancov pred kybernetickým obťažovaním a vyhrážaním. Zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2025.