Návrh zákona rieši dve hlavné veci. Po prvé, zavádza povinnosť zdravotníckych zariadení (nemocníc aj ambulancií) zabezpečiť dôstojné pochovanie alebo kremáciu potratených či predčasne odňatých ľudských plodov aj vtedy, keď si ich rodičia nevyžiadajú – doteraz tieto plody končili v spaľovni odpadu. Zdravotnícke zariadenie môže plody zhromažďovať a pochovávať spoločne, najviac však za obdobie 6 mesiacov, a je povinné viesť evidenciu, aby rodič mohol dodatočne zistiť, kde boli jeho plod pochovaný. Za nesplnenie tejto povinnosti hrozí zdravotníckemu zariadeniu správny delikt. Po druhé, zákon zavádza do slovenského práva definície pôrodu živého dieťaťa, pôrodu mŕtveho dieťaťa a potratu v súlade s normami EÚ a Svetovej zdravotníckej organizácie. Kľúčová zmena je, že hranica medzi potratom a pôrodom sa posúva z doterajšej (a zastaranej) hranice 1 000 g hmotnosti / 28. týždeň tehotenstva na 500 g hmotnosti alebo 22. dokončený týždeň tehotenstva (prípadne dĺžka tela 25 cm od temena po pätu). Deti narodené s aspoň 500 g alebo po 22. týždni teda budú právne považované za pôrod (živý alebo mŕtvy), nie za potrat. Okrem toho sa rozširuje nárok na príspevok na pohreb aj na rodičov, ktorí si vyžiadajú potratený plod na vlastné pochovanie. Zákon má nadobudnúť účinnosť 1. januára 2025. Odhadované náklady na kremácie potratených plodov zabezpečované zdravotníckymi zariadeniami predstavujú približne 525 000 eur ročne z verejného rozpočtu.