Zákon ruší dve ustanovenia (§ 9a a § 9b), ktoré vlastníkov nehnuteľností zaťažených environmentálnou záťažou zaväzovali uhrádzať náklady na ich sanáciu (čistenie znečisteného územia). Tieto ustanovenia sa ukázali ako problematické z viacerých dôvodov: hrozilo, že by mohlo dôjsť k neoprávnenému čerpaniu európskych fondov formou duplicitného plnenia v prospech Environmentálneho fondu, pričom Slovensku by vznikla povinnosť vrátiť čerpané prostriedky aj s penále. Zároveň zákon zaväzoval aj tých vlastníkov, ktorí znečistenie sami nespôsobili (napr. dedičia alebo reštituenti), čo bolo v rozpore s iným ustanovením toho istého zákona umožňujúcim určitým vlastníkom sa tejto povinnosti zbaviť. Ustanovenia boli navyše predmetom ústavnej sťažnosti na Ústavnom súde SR. Zákon účinný od 1. januára 2024 zároveň nariaďuje, aby Environmentálny fond do 1. marca 2024 vrátil vlastníkom všetky finančné prostriedky, ktoré od nich na základe zrušených ustanovení pred týmto dátumom vybral. Pohľadávky štátu voči vlastníkom nehnuteľností vzniknuté na základe zrušených ustanovení zanikajú k 1. januáru 2024.