Zákon upravuje niekoľko technických a vecných nedostatkov v pravidlách poskytovania príspevkov z fondov EÚ, ktoré vyplynuli z každodennej implementácie. Po novom sa platobný orgán vypúšťa zo zoznamu subjektov oprávnených zistiť nezrovnalosť, keďže v praxi takúto kontrolu nevykonáva. Centrálny koordinačný orgán (Ministerstvo investícií) dostáva jasnejšie vymedzené kompetencie – bude sa sústrediť na prierezové a horizontálne témy spoločné pre všetky programy (napr. konflikt záujmov, ochrana osobných údajov, vzorové dokumenty), kým bežné riadenie programov zostáva na riadiacich orgánoch. Rozširuje sa možnosť uzatvoriť dohodu o splátkach alebo dohodu o odklade plnenia nielen pri vrátení príspevku či náhrade škody, ale aj pri vydaní bezdôvodného obohatenia; rovnaké pravidlo sa doplnilo aj do správy pohľadávok štátu pre prípady, keď za prijímateľa plní iná osoba. Spresňuje sa tiež, že ak prijímateľ nezaplatí niektorú splátku a dlh sa tým stane splatným, poskytovateľ môže požadovať celú dlžnú sumu bez ohľadu na splatnosť ďalších splátok. Explicitne sa stanovuje, že monitorovací výbor programu cezhraničnej spolupráce môže uznesením založiť dôvod na zastavenie konania o žiadosti. Pri zistení konfliktu záujmov sa dopĺňa možnosť zastaviť konanie o žiadosti ako ďalšia sankčná možnosť popri neuznávaní výdavkov či odstúpení od zmluvy. Zmeny sa premietajú do troch zákonov pokrývajúcich rôzne programové obdobia eurofondov. Zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2025.