Zákon rieši niekoľko oblastí naraz. Po prvé, umožňuje žiakom stredných zdravotníckych škôl a študentom vysokých škôl (napr. medicíny, ošetrovateľstva, fyzioterapie) vykonávať počas štúdia platené pracovné činnosti na pozíciách sanitár, praktická sestra–asistent alebo zubný asistent – bez povinnosti registrácie v komore. Cieľom je zmierniť akútny nedostatok zdravotníckeho personálu, najmä počas letných mesiacov. Po druhé, zjednodušuje sa proces zaraďovania zdravotníkov do špecializačného a rezidentského štúdia: skracujú sa lehoty, rušia sa požiadavky na úradne osvedčené kópie dokladov a znižuje sa celková byrokracia. Po tretie, rozširujú sa možnosti v rezidentskom štúdiu – zamestnávateľom rezidenta môže byť aj ambulantný poskytovateľ zdravotnej starostlivosti (nielen nemocnica). Absolvent rezidentúry sa po ukončení štúdia môže uplatniť aj v nemocnici a počas povinného päťročného obdobia poskytovania zdravotnej starostlivosti si môže popritom získať nadväzujúcu špecializáciu alebo certifikát, pričom čas jej získavania sa do tohto obdobia započítava. Samosprávne kraje budú každý november povinné informovať ministerstvo zdravotníctva o počte chýbajúcich špecialistov v regiónoch; za porušenie tejto povinnosti im hrozí pokuta do 500 eur. Po štvrté, minimálne štandardy pre vzdelávanie zdravotníkov už nebudú vydávané zdĺhavým legislatívnym procesom, ale ministerstvo ich bude zverejňovať priamo na svojom webe – čo umožní rýchlejšie reagovať na nové poznatky v medicíne. Po piate, zákon reaguje na výzvu Európskej komisie (konanie o porušení práva EÚ) a upravuje podmienky preukazovania ovládania slovenského jazyka pre cudzincov, ktorí chcú vykonávať zdravotnícke povolanie – napríklad Slováci žijúci v zahraničí môžu preukázať znalosť jazyka osvedčením o tomto statuse, alebo cudzinec môže predložiť vlastný dôkaz, ktorý ministerstvo posúdi do 30 dní. Zároveň sa aktualizujú zoznamy uznaných špecializačných diplomov lekárov a zubných lekárov z krajín EÚ a EHP. Zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov.