Návrh zákona zavádza konkrétne procesné pravidlá na ochranu obzvlášť zraniteľných obetí – najmä obetí domáceho násilia, sexuálneho násilia a detí – pred opätovnou traumatizáciou počas trestného konania. Kľúčovým opatrením je princíp jedného výsluchu: výsluch v prípravnom konaní sa povinne nahrá na video a v súdnej sieni sa spravidla len prehrá záznam, takže obeť nemusí vypovedať znovu. Výsluch musí viesť vyškolený odborník, povinne sa k nemu priberie psychológ alebo znalec z odboru psychológia či psychiatria, a musí prebehnúť v na to prispôsobených priestoroch. Na súde súd zabezpečí, aby obeť nemusela byť tvárou v tvár s obvineným – napríklad výsluchom cez videokonferenciu, zábranou vizuálneho kontaktu alebo neverejným pojednávaním. Obvinený môže obeti klásť otázky len prostredníctvom súdu, nie priamo. Pri výsluchu detských obetí alebo mladistvých obetí sexuálneho a domáceho násilia musí byť prítomný zákonný zástupca, pokiaľ to nie je v rozpore so záujmami dieťaťa; súd alebo polícia ho však môžu vylúčiť, ak by jeho prítomnosť mohla ovplyvniť výpoveď (napríklad keď je páchateľom rodinný príslušník). Zákon tiež umožňuje využitie restoratívnej justície (mediácia, odškodnenie mimo súdu), ale len so súhlasom obete a pod vedením vyškoleného facilitátora, pričom trestné konanie môže pokračovať súbežne. Zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2026, aby mali orgány činné v trestnom konaní a súdy dostatok času na školenia a technickú prípravu.