Zákon zavádza na Slovensku prvý ucelený systém krajinného plánovania, čím plní záväzok z Dohovoru Rady Európy o krajine, ktorý Slovensko ratifikovalo ešte v roku 2005. Doteraz neexistoval samostatný zákon, starostlivosť o krajinu bola roztrúsená v rôznych predpisoch a mnohé územia tak nemali dostatočnú ochranu pred poškodzovaním krajinnej štruktúry. Zákon zavádza tri úrovne krajinných plánov: Krajinný plán Slovenska (pre celé územie SR, schvaľuje vláda), krajinný plán regiónu (pre každý samosprávny kraj, schvaľuje ministerstvo životného prostredia) a miestny krajinný plán (pre územie najmenej jednej obce, schvaľuje okresný úrad). Každý z týchto plánov musí obsahovať analýzy stavu krajiny, opatrenia na ochranu biodiverzity, návrhy na zadržiavanie vody, protipovodňové a protierózne opatrenia, ale aj ochranu historického a vizuálneho rázu krajiny. Krajinné plány sú povinným podkladom pre územné plány obcí, regiónov aj pre projekty pozemkových úprav – teda všetky plánovacie dokumenty s priamym alebo nepriamym vplyvom na krajinu musia z krajinných plánov vychádzať. Cieľom je lepšia ochrana krajiny pred dôsledkami klimatickej zmeny (sucho, povodne, úbytok biodiverzity) a zachovanie charakteristického rázu slovenských krajín vrátane historických štruktúr ako aleje, vetrolamy, kamenné ploty či mokrade. Dokumentáciu krajinného plánovania môžu spracovávať len osoby s odbornou spôsobilosťou overenou ministerstvom (skúška, vysokoškolské vzdelanie v odbore krajinné plánovanie alebo krajinná architektúra a aspoň 3 roky praxe); spôsobilosť sa obnovuje každých päť rokov. Spracovanie krajinných plánov sa stáva viazanou živnosťou. Zákon nadobudol účinnosť 1. júla 2024.