Zákon obnovuje výpočet minimálnej mzdy na úrovni 60 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy (počas pandémie bola táto hranica dočasne znížená na 57 %). Nová výška sa prvýkrát uplatní pri stanovovaní minimálnej mzdy na rok 2026. Zároveň sa zavádza povinnosť ministerstva práce každé štyri roky hodnotiť, či je minimálna mzda primeraná – teda či zodpovedá životným nákladom, úrovni miezd a produktivite. Na tento účel vznikne poradná komisia za účasti zástnpcov zamestnávateľov aj zamestnancov. Zákon obnovuje pravidlo, podľa ktorého reprezentatívna kolektívna zmluva vyššieho stupňa (t. j. odvetvová kolektívna zmluva, ktorú uzatvoria najsilnejší zástupcovia zamestnávateľov a odborov v danom odvetví) je záväzná aj pre ostatných zamestnávateľov v tom istom odvetví. Toto pravidlo bolo zrušené v roku 2021. Záväznosť sa nevzťahuje na firmy s menej ako 20 zamestnancami, firmy v úpadku alebo likvidácii, nové firmy podnikajúce menej ako 24 mesiacov, ani na firmy zasiahnuté mimoriadnou udalosťou. Ak miera pokrytia zamestnancov kolektívnymi zmluvami klesne pod 80 %, ministerstvo je povinné vypracovať päťročný akčný plán na jej zvýšenie; prvýkrát sa vychádza z údajov za rok 2024 a prípadný plán musí byť hotový do konca roka 2025. Odmeny sprostredkovateľov a rozhodcov v kolektívnom vyjednávaní sa zvyšujú a naviažu na priemernú mzdu (sprostredkovateľ dostane 0,5-násobok, rozhodca 0,7-násobok priemernej mzdy spred dvoch rokov). Zákon transponuje európsku smernicu o primeraných minimálnych mzdách z roku 2022. Väčšina ustanovení nadobúda účinnosť 15. novembra 2024, zmeny týkajúce sa výšky minimálnej mzdy a odmien rozhodcov od 1. januára 2025.