Zákon nahradí a konsoliduje doterajšiu roztrieštenú právnu úpravu medzinárodnej justičnej spolupráce v trestných veciach, ktorá bola rozdelená do viacerých samostatných zákonov a do Trestného poriadku. Cieľom je sprehľadniť a zjednodušiť spoluprácu slovenských orgánov s cudzinou pri stíhaní trestných činov – od poskytovania právnej pomoci, vydávania a odovzdávania osôb, cez výkon trestov a majetkových rozhodnutí, až po spoluprácu s európskymi agentúrami (Eurojust, Európska justičná sieť) a medzinárodnými súdmi. Zákon zreteľne oddeľuje spoluprácu s krajinami mimo EÚ (tzv. tretie štáty, kde naďalej platí klasický medzištátny model cez ústredné orgány – Ministerstvo spravodlivosti a Generálnu prokuratúru) od spolupráce s členskými štátmi EÚ, ktorá je postavená na princípe vzájomného uznávania rozhodnutí a priamom styku justičných orgánov. Zavádza sa tiež úplne nová forma spolupráce – európske príkazy na predloženie a uchovanie elektronických dôkazov (tzv. e-dôkazy), ktoré umožňujú justičným orgánom priamo oslovovať poskytovateľov digitálnych služieb (napr. sociálne siete, cloudové platformy) so žiadosťou o vydanie dát v trestnom konaní; za nesplnenie príkazu môže príslušná krajská prokuratúra uložiť pokutu až do 2 % celosvetového ročného obratu poskytovateľa. Zákon tiež modernizuje pravidlá vydávania medzinárodných zatýkacích rozkazov a európskych zatýkacích rozkazov – zavádza automatické vydávanie príkazu po uplynutí stanovenej lehoty bez potreby dokazovania pobytu osoby v zahraničí, pričom na zamedzenie neprimeraným prípadom sa výslovne zakazuje vydať rozkaz, ak by náklady alebo ujma boli neprimerané záujmu spoločnosti. Znižuje sa tiež stupeň príslušnosti súdov z krajských na okresné (v sídle kraja), čo zodpovedá reálnej praxi slovenského trestného konania. Väčšina zákona nadobúda účinnosť 1. januára 2028, ustanovenia týkajúce sa e-dôkazov nadobúdajú účinnosť už 18. augusta 2026, keďže vyplývajú z priamo záväzného nariadenia EÚ.