Zákon výslovne zakotvuje právo maloletého dieťaťa na to, aby pri ňom počas poskytovania zdravotnej starostlivosti (ambulantnej aj ústavnej) nepretržite mohla byť blízka osoba – spravidla rodič alebo zákonný zástupca, prípadne opatrovník, pestún či iná osoba, ktorej bolo dieťa zverené. Doteraz toto právo v zákone nebolo jednoznačne zaručené, čo viedlo k tomu, že zdravotnícke zariadenia prítomnosť rodičov pri deťoch bezdôvodne odmietali. Ošetrujúci lekár môže prítomnosť blízkej osoby obmedziť len vtedy, ak by skutočne a bezprostredne bránila samotnému zdravotnému výkonu – napríklad priamo počas operácie v celkovej anestéze. Obmedzenie však musí byť čo najmenšie a čo najkratšie; rodič má právo sprevádzať dieťa až po operačný sál a byť pri ňom hneď po výkone vrátane prebúdzania z narkózy. Zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2025.