Zákon nahrádza dlhodobo nefunkčný zákon o preukazovaní pôvodu majetku z roku 2010, ktorý sa v praxi nepodarilo využiť proti skutočne veľkým prípadom korupcie či daňových únikov. Kľúčová zmena spočíva v tom, že namiesto trestného konania bude odhaľovanie a postihovanie nezdanených príjmov a z nich nadobudnutého majetku v rukách daňového úradu (správcu dane), nie polície či prokuratúry. Ak daňový úrad zistí, že majetok, výdavky alebo životný štýl daňovníka (fyzickej alebo právnickej osoby) nezodpovedajú jeho priznaným príjmom a rozdiel presahuje 133 000 eur, vyzve ho, aby preukázal pôvod príjmov. Konanie môže začať aj na základe neanonymného podnetu tretej osoby; totožnosť oznamovateľa je chránená. Ak daňovník svoju situáciu nevie vysvetliť, musí predložiť podrobný súpis celého svojho majetku ku dňu doručenia prvej výzvy – tento mechanizmus má zabrániť účelovému rozdeľovaniu majetku počas konania. Zákon výslovne rieši aj tzv. neobvyklé obchodné operácie: ak sa zistia, prah 133 000 eur sa nevyžaduje a konanie sa môže rozšíriť aj na druhú stranu transakcie. Za nepreukázané príjmy daňový úrad dovyrubí daň a navyše uloží penále vo výške 60 % alebo 80 % z hodnoty nepreukázaného majetku či príjmov; spolu s daňou to v praxi môže znamenať stratu celej sumy nepreukázaných príjmov (maximálny strop je 100 %). Vyššie penále (80 %) hrozí napríklad pri opakovanom porušení, neposkytnutí súčinnosti alebo pri rozdiele nad 400 000 eur. Sankcie nemožno odpustiť ani z nich povoliť úľavu. Zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2026 a prvýkrát sa uplatní na zdaňovacie obdobie roku 2025.